MEDUŠKO
História |
 |
Vítejte na stránce medusko.wbl.sk v sekci História
História Lásku k včelám som získaval už ako malý chlapec od starého oteca, ktorý ma brával na včelín a zaúčal do tajomného života v úľoch. Neskô r som mu pomáhal pri nasadzovaní medníkov a medobraní. S pribudajúcimi rokmi ubúdalo dedkovi síl a tak starostlivosť a práce okolo včiel postupne prechádzali na mňa. Včelárenie ma veľmi zaujalo. Zaregistroval som sa v miestnej organizacii zvazu včelárov MO SZV Giraltovce, kde som spoznal mnoho nových priateľov holdujúcich tomuto krásnemu a ušľachtilému koníčku. So začiatočníckym entuziazmon som študoval všetkú dostupnú včelársku literatútru (knihy, časopis Včelár a internet). Tak ako všetci nadšenci som aj ja skúšal všetky naštudované poznatky overiť v praxi (umelé rozmnožovanie včelstiev, nadstavkové systémy, chov matiek a i.). Rokmi sa včelín a jeho okolie zapnil úľmi, včelnica bola prevčelená a priemerný medný výnos klesol na 13,5kg. Bolo nutné riešiť nové stanovište. Rozhodol som sa pre kúpu staršej maringotky(kočovného vozu) a súčasne som kúpil aj úle typu čechoslovak „CS“. Bola to druhá rámiková miera, kedže prvá pôvodná miera bola B-čko. Rekonštrukcia kočovného vozu a jeho osadenie sa podarilo v krátkom čase a mal som druhé stanovište. Prvé stanovište B-čkové bolo v intraviláne obce Železník s počtom 20 až 25 rodín, druhé stanovište „CS“- kočovný voz bol v extraviláne obce Lužany pri Topli s počtom 15 až 20 rodín. Obhospodárovať dve stanovištia na dvoch rozdielnych rámikových mierach bolo veľmi náročné z hľadiska technického vybavenia ale hlavne náročné na čas. V tomto období som študoval na TU v Košiciach, neskôr pracoval v SEZ a.s. Krompachy, takže na včely som mal čas iba cez víkendy. Víkendy strávene pri včelách v prírode boli super relaxom po pracovnom týždni až dovtedy, pokiaľ som sa nestal „otrokom svojho koníčka“ a trávil pri včelach všetok svoj čas. Padlo rázne rozhodnutie - ukončenie chovu matiek, zrušenie jedného stanovišťa a zníženie počtu včelstiev aspoň na 10 rodín. V priebehu roka som znížil počet včelstiev na 8 a 10 rodín na jednotlivých stanovištiach. Táto cesta sa ukázala ako správna jednak v medných výnosoch a jednak v ůspore času. Ostávalo ešte zrušiť jedno stanovište. Túto úlohu za mňa výriešil rok 2006. Bol to hádam najčiernejší rok v dejinách včelarstva, keď došlo k strate státisíc až miliónov včelích kolónií po celom svete. Po zime 2006 mi ostali len tri včelie rodiny na „B“ stanovišti . Tu začína nová etapa mojho včelarenia. Kočovný voz som premiestnil do intravilánu mesta Giraltovce na záhradu k rodinému domu, kde bývam. Tri B-čkové rodiny som preložil na rámikovu mieru čechoslovák a osadil v kočovnom voze. Osadenstvo kočovného voza som ešte doplnil rojmi získanými od priateľa Ing. M. Vaška. O včelie rodinky je vždy výborne postarané kedže ich je podstatne menej a mám ich priamo pred domom. Včelstvá sa na novom stanovišti výborne udomácnili, čo potvrdzuje rozvoj včelstiev a hlavne medný výnos 45kg/včelstvo. Napriek tomu, že sú obkolesené zástavbou rodinných domov susedov svojou pritomnosťou neobťažujú. Vzorne sa starajú o opelenie ich záhrad. Bez dobrých susedských vzťahov by táto záľuba neprinášala svoje výsledky či už v podobe záhrad plných plodov alebo medu.
|
